dobrovolnihasici.sk informačno spravodajský portál
V poslednej dobe došlo k výrazným zmenám, ktorých cieľom je zlepšiť celkový stav pripravenosti spoločnosti na nežiadúce udalosti. Väčšina týchto zmien sa dotýka zákona 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a nadväzujúcich právnych predpisov. V súvislosti s tým vzniká rad nejasností o účele a správnom aplikovaní niektorých paragrafov. Snahou tohto článku je upozorniť na niektoré ich právne aspekty.
Na začiatok je vhodné si pripomenúť účel a pôsobnosť zákona. To nachádzame priamo v § 1: Tento zákon upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia1)pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.
Z danej formulácie je jasné, že prvoradým účelom tohto právneho predpisu je ochrana života a zdravia FO, taktiež aj majetku. Ide o ochranu pred požiarmi, no takisto aj pred a počas živelných pohrôm a mimoriadnych udalostí a ich následkov. Rovnako v tomto ustanovení vidíme, že tento zákon sa vzťahuje predovšetkým na orgány štátnej správy, obce a hasičské jednotky. Nakoľko ide predovšetkým o ochranu života a zdravia, ďalej v zákone môžeme nájsť aj povinnosti ustanovené pre právnické a fyzické osoby v oblasti, ktorú zákon upravuje.
Hneď v úvode je potrebné upozorniť, že už priamo tohto paragrafu a §2 sa dotýka najnovšia novela, ktorá zavádza pojem nežiadúca udalosť. Tou zákonodarca v novele označil:stav, kedy dôjde k úmrtiu alebo k poškodeniu zdravia, majetku alebo životného prostredia alebo k ich bezprostrednému ohrozeniu, alebo k bezprostrednému ohrozeniu života. Zmenu je možné považovať za veľmi vhodnú, pretože v sebe obsahuje všetky špecifické situácie, predtým vymenované ako požiare, živelné pohromy a mimoriadne udalosti. V §2 sa definuje pojem akcieschopnosť hasičskej jednotky a to ako: organizačná, technická a odborná pripravenosť hasičskej jednotky na vykonanie účinného zásahu. Akcieschopnosť je ďalší z pojmov, ktorý vytváral nedorozumenia nakoľko sa používal aj v súvislosti s povinnosťami obce aj v súvislosti s povinnosťami samotnej hasičskej jednotky.
Pozrime sa ďalej ale až na §12 ods. 1 spomínaného zákona. Odbornú prípravu
preventivárov požiarnej ochrany obce, technikov požiarnej ochrany, špecialistov požiarnej ochrany, zamestnancov hasičskej jednotky alebo členov hasičskej jednotky (§ 30) vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá má na jej vykonávanie oprávnenie vydané ministerstvom. Z tohto ustanovenia je jasné, že zákonodarca dáva dobrovoľným hasičským zborom obce, resp. obciam ako ich zriaďovateľom (túto úlohu obce zdôrazňuje aj § 15 ods. 1 písm. c) ) možnosť slobodného výberu FO alebo PO, ktorou si zabezpečia absolvovanie odbornej prípravy členov. Jedinou podmienkou je, aby daná osoba mala oprávnenie na takúto činnosť schválené ministerstvom (vnútra). V opačnom prípade akékoľvek osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy by bolo neplatné. Teda nie je pravdou, ako sa ozvývajú niektoré hlasy, že na odbornú prípravu je oprávnená iba DPO SR. Je potrebné ešte dodať, že akékoľvek hlasy, tvrdiace „papier nie je potrebný“ sú úplne scestné nakoľko § 40 ods. 5 ustanovuje:Určené funkcie v hasičských jednotkách môžu vykonávať len zamestnanci a členovia, ktorí majú požadovanú odbornú spôsobilosť a zároveň § 36 ods. 2 ustanovuje: Zamestnanec alebo člen hasičskej jednotky môže samostatne vykonávať práce pri zdolávaní požiarov a pri vykonávaní záchranných prác až po absolvovaní základnej odbornej prípravy a po vykonaní záverečnej skúšky. Spojením týchto dvoch zákonných ustanovení sa dostávame k poznaniu, že je potrebné, aby členovia DHZO absolvovali potrebnú prípravu vo forme školení akreditovanými subjektami, ktoré sú oprávnené vydávať osvedčenie o ich absolvovaní, aby v prípade potreby bolo možné tieto skutočnosti hodnoverne preukázať, čo nám dokáže zabezpečiť jedine „papierové osvedčenie“.
Ak pokračujeme v zákone ďalej, dostávame sa k ďalšej problematike, a to povolávanie DHZO z jednotlivých obcí mimo svojej obce v zmysle ich zaradenia v rámci CRSaP (kategórie A,B,C) operačnými strediskami resp. ministerstvom (§ 17 ods.1 písm. h), §20 písm. h) a § 21 písm.
e)). Podľa mylného názoru jednotka DHZO môže odmietnuť takéto povolanie operačným strediskom v záujme neohrozenia vlastnej obce proti „nežiaducej udalosti“. Je potrebné však upozorniť na skutočnosť, že jednotky DHZO a ich súčasný systém slúži len na vytvorenie podpornej siete profesionálnym hasičským jednotkám, aby sa tak vytvoril účinnejší systém ochrany pred týmito udalosťami. Preto v tomto kontexte nemôžeme hovoriť, že by dochádzalo k ohrozeniu obce, nakoľko nedochádza k narušeniu zásahového systému, ktorý by sme mohli označiť ako prioritný, či prvotný, ktorým je zásah jednotiek HaZZ. To, že zásah jednotiek HaZZ je prvotný je možné badať v mnohých ustanoveniach zákona, okrem iného § 41 ods. 4 písm. a) s jasne definovanou prednosťou veliteľa zásahu HaZZ pred veliteľom zásahu DHZO bez ohľadu na to, ktorá jednotka boli pri mieste udalosti skôr.
Ďalším bodom, ktorý ustanovuje prednosť jednotiek HaZZ pred jednotkami DHZO v rámci zásahov pri nežiadúcich udalostiach je § 30 ods.1 spolu s ods.2, ktoré ustanovujú v ods. 1: Zdolávanie požiarov, záchranné práce pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach vykonáva Hasičský a záchranný zbor, ktorý je zložený z príslušníkov a je zriadený osobitným predpisom. a až následne nachádzame v ods. 2 ….Činnosti podľa odseku 1 vykonávajú tiež hasičské jednotky …. (hasičský závodný útvar, hasičský závodný, zbor, dobrovoľný hasičský zbor obce). Teda znovu jasné vyjadrenie prednosti jednotiek HaZZ. Ak sa v tomto bode priamo premostíme na znenie § 33, to podľa novelizovaného znenia ods. 1 bude znieť: Obec zriadi na plnenie úloh súvisiacich s likvidáciou požiarov a vykonávaním záchranných prác dobrovoľný hasičský zbor obce. Môžeme vidieť, že zákonodarca odstraňuje nejasnosť predchádzajúceho znenia, kedy sa ods. 1 so znením: Na území obce plní úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov a vykonávaním záchranných prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach dobrovoľný hasičský zbor obce dostával do rozporu s predchádzajúcimi ustanoveniami zákona, pretože priamo narúšal predchádzajúce ustanovenie o prednosti jednotiek HaZZ pred (o.i.) jednotkami DHZO.
Dôležitou zmenou je zmena doterajšieho §33 ods. 6, ktorý po novom označovaný ako ods. 5 zrušuje horné vekové obmedzenie 60 rokov pre člena jednotky DHZO, a takto je jedinou rozhodujúcou skutočnosťou na spôsobilosť osoby staršej ako 18 rokov na výkon tejto činnosti zdravotná spôsobilosť danej osoby. Toto rozhodnutie zákonodarcu je spravodlivé hneď z 2 dôvodov.
Prvým dôvodom je fakt, že ide o „dobrovoľnú“ činnosť vyplývajúcu už z názvu jednotky, a preto horná veková hranica sa dala považovať v istej miere za diskriminačnú, pričom to isté nie je možné povedať o spodnej hranici, ktorá reflektuje najmä fakt, že ide o pomerne zodpovednú činnosť a takouto formuláciou sa zabezpečuje určitá fyzická a rozumová vyspelosť danej osoby (je to zároveň spodná veková hranica úplnej spôsobilosť na právne úkony v zmysle právneho poriadku SR za bežných okolností). Druhým dôvodom spravodlivejšieho ustanovenia je predpoklad, že takéto osoby sa vysoko pravdepodobne budú zúčastňovať ako velitelia zásahov, kde môžu k úspešnému zdolaniu nežiadúcej udalosti prispieť najmä svojimi skúsenosťami, pričom doteraz ich toto ustanovenie vylučovalo zo zásahu. Netreba však zabúdať na to, že vek 60 rokov zároveň nevylučuje, aby niektoré osoby v tomto veku neboli natoľko fyzicky zdatné, aby sa nemohli zúčastňovať zásahu ako riadny zasahujúci člen.
Ďalším paragrafom ktorý prejde výraznou zmenou je §34. v rámci novelizácie sa úplne zruší jeho doterajšie znenie a nahradí sa novým §34 s nadpisom a znením:
Celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov
(1)Celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov je systém organizácie a rozmiestnenia hasičských jednotiek v závislosti od stupňa nebezpečenstva katastrálneho územia jednotlivých obcí. Do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov môžu byť, okrem hasičských jednotiek, zaradené aj občianske združenia, ktoré sa zúčastňujú na plnení úloh podľa tohto zákona.
(2) Podrobnosti o postupe pri vypracovaní celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov a o zaraďovaní do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Teda pôvodný projekt, fungujúci už 3. rok takto dostáva zákonnú podobu, čím je možné povedať, že predpokladá určitú dlhodobú kontinuitu a vytvorenie ustáleného systému štátnych príspevkov na činnosť hasičských jednotiek, čo je možné považovať za vysoko pozitívny krok ku zlepšeniu situácie nielen dobrovoľných hasičov na Slovenku, nakoľko už nepôjde projekt, ktorý by sa mohol každý rok obávať o svoju existenciu.
Ďalšou spornou otázkou je zásah člena hasičskej jednotky pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok. Táto otázka síce sama o sebe nie je sporná, zákon v § 36 ods. 3 jasne stanovuje: Zamestnanec alebo člen hasičskej jednotky nemôže vykonávať práce pri zdolávaní požiarov a pri vykonávaní záchranných prác pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Ozývajú sa však hlasy, že zasahovanie člena DHZO je vlastne plnenie si zákonnej povinnosti FO v zmysle §46 a 47. Preto je potrebné aby sme si ozrejmili postavenia týchto dvoch skupín osôb.
Prvou skupinou sú fyzické osoby so všeobecnou povinnosťou „zasahovať“. Pod touto povinnosťou rozumieme práve ustanovenia § 46 a 47 o osobnej a vecnej (ako už z názvu vyplýva) POMOCI, a teda nejde o zásah samotný, ale skôr o konanie, ktorým má táto osoba pomáhať práve druhej skupine osôb, ktorú spomeniem v ďalšom odseku. Na tomto mieste je nutné ešte zdôrazniť, že rovnako mylným názorom je ten, ktorý tvrdí, že takúto osobu nie je možné z miesta udalosti vykázať. Práve naopak takáto kompetencia prislúcha priamo veliteľovi zásahu, ak takéto svoje rozhodnutie považuje za potrebné minimálne z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti zasahujúcich ľudí „ktorým velí“ v zmysle uplatnenia § 41 ods. 2 písm. c).
Druhou skupinou sú členovia hasičských jednotiek. Ich „povinnosť zasahovať“ je možné označiť ako špeciálnu povinnosť, nakoľko v prípade ich účasti na zdolávaní nežiadúcich udalostí (dokonca v prípade vedenia strážnej knihy majú určitým spôsobom povinnosť sa účastniť zásahu, keďže túto povinnosť na seba prebrali svojim súhlasom, kedy budú plniť danú „službu“/ „pohotovosť“), sa na nich vzťahujú špeciálne povinnosti ustanovené práve pre tieto konkrétne osoby v o.i. § 42 tohto zákona. Aj keď by sa tieto povinnosti mohli zdať do určitej miery prelínajúce sa so všeobecnými, znova je potrebné zdôrazniť, tieto povinnosti vyplývajú danej osobe z hľadiska jej statusu/postavenia (člen DHZO), pričom takáto osoba má aj rôzne povinnosti, ktoré nesúvisia priamo so zásahom, ale ovplyvňujú jeho prevedenie (odborná spôsobilosť).
Posledným problémom, ktorému by som sa chcel v krátkosti venovať je problematika vstupu na nehnuteľnosti. Aj v tomto bode sa objavujú mylné názory, tvrdiace, že osoba môže v zmysle uplatnenia si svojho práva na súkromie odmietnuť hasičskej jednotke vstúpiť na jej nehnuteľnosť. Nie je celkom jasné, prečo sa takéto názory objavujú, keďže aj na túto situáciu zákonodarca myslel v § 45 spomínaného zákona, ktorý celkom jednoznačne ustanovuje:Vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť na vykonanie opatrení nevyhnutných na zdolanie požiaru alebo na zamedzenie jeho šírenia, prípadne na vykonanie iných záchranných prác, najmä vypratať alebo strpieť vypratanie pozemku, odstrániť alebo strpieť odstránenie stavieb, ich častí alebo porastov. O potrebe a rozsahu týchto opatrení rozhoduje veliteľ zásahu. Ide o nie jedinú situáciu z bežného života kedy sa do konfliktu dostáva verejný poriadok (záujem) a individuálny záujem. Týmto ustanovením zákonodarca jasne vyjadril, že v prípade takejto nežiadúcej udalosti ma jednoznačne prednosť verejný poriadok, nakoľko rešpektovaním individuálneho záujmu by dochádzalo k neúmernému ohrozeniu verejného poriadku, čo by mohlo priniesť nevyčísliteľné škody opäť aj na „individuálnych záujmoch“ (majetku a životoch) iných osôb. Dokonca na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že takéto konanie sa môže dostávať už aj do trestnoprávnej roviny, kde môže za určitých predpokladov napĺňať skutkovú podstatu trestného činu všeobecného ohrozenia, napríklad v zmysle § 284 ods. 1: Kto úmyselne a) vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), alebo b) všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Pritom je potrebné zdôrazniť že úmysel poznáme tak priamy ako aj nepriamy. Ak by to však niekomu nepripadalo dostatočne závažné, je vhodné na tomto mieste ešte spomenúť ods. 4 toho istého ustanovenia Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo b) za krízovej situácie. Na tomto mieste len doplním, že smrťou viacerých osôb sa rozumie smrť najmenej 3 osôb, čo v prípade nekontrolovateľného požiaru, či nemožnosti zasiahnuť pri živelnej pohrome z dôvodu zabránenia vstupu na nehnuteľnosť, nie je až tak vysoké číslo, aby ho bolo ťažké „naplniť“.
Dúfam že som týmto príspevkom dostatočne ozrejmil všetky nejasnosti, o ktorým mám vedomosti, vznikajúce v súvislosti so spustením projektu CRSaP, jeho zákonným zakotvením, týkajúce sa posledných novelizácii zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a aplikácii zákona v praxi. Účelom príspevku nebolo polemizovať o spôsoboch riešenia problematiky ale v krátkosti si vyjasniť aktuálny, či od septembra „nastupujúci“, stav týkajúci sa najmä činností vykonávaných DHZO.
